Deň 2. smerujeme do cisárskeho mestečka Nara. 🙂 Je to tak 50 minút vlakom z Osaky a rozhodne stojí za to. Našim cieľom sú posvätné jelenčeky, chrám Tódai-ji s 15metrovým Budhom a s Pindolom predo dvermi. 🙂 Vysvetlenie neskôr. 😀 Záhradkári sa tu nenudia. Síce je tu pre nedostatok miesta tej zelene málo, zato o to krajšie sú miestne záhrady. Na malom priestore vedia vytvoriť kreácie, po ktorých sa túlate bez problémov dokolečka aj 1,5 hodiny. Tak čo myslíte? Našli sme jelenčeky? 😀
To vám tu je tak, máte chuť na zmrzku a hneď z rána vám babky s utierkami na hlave spravia skvelú náladičku. Miss Japan 1920 minimálne.




Jelenčeeeeek, alebo jelenička, haha!!! Číta si čo nemá robiť, ale aj tak to nepochopila – drcli nás minimálne 10x
, zjedli ukradnuté mapy, naháňali japonské detiská, potom čínskych turistov, potom nás. A domov si nesieme pamiatku – opľuli Peťkovi ruksak! Stal sa z neho posvätný.





Najväčší jeleň sa priam šuchoril, aby dostal pusu od slovenky.
Že vás pozdravuje mám odkázať.
– na mieste Nara Park.



Jelenčeky sú tu posvätné od 7. storočia a mám taký dojem že sa im to tu vymklo z rúk podľa počtu 3-5 na turistu.















Noooo, tak som v šoku – aj tu zbierajú razítka.

A toto je bôžik Pindola! Reku či nezabudneme to jeho meno. No nie, na to sa nedá zabudnúť.












Peťko medituje , alebo skôr oddychuje po náročných túlačkách?


Takto sa tu sfarebnieva.

5 stupňový chrám Gojú-no-tó. Trošku Tatry no nie? Vraj nie, ale schválne – nepodobajú sa to?

Niečo zelené z ryžovej múky a sladké fazuľky? Dilema, ale asi tak nejak.



A tu je naživo.
Sila, že?






Ehhhhm. Krajina zázrakov, jeden jelenček išiel s nami naspäť vlakom
A s ním aj jeden Šréder!






No a ešte Macha latté zo Starbucksu na večer, po ktorom som nevedela zaspať do 3tej rána. Ups. A to už my máme ďalší deň za nami a keď vás to ešte baví tak zajtra si pozrieme spoločne Osaku.
Papáááááá, dobrú.

Leave a reply