Pohybujeme sa krajinou, ktorú poznáme z románov, prípadne z učebníc dejepisu – Lago Maggiore presne delí Piemont a Lombardiu. Rozhodli sme sa pre stranu, ktorá vždy bola tou chudobnou a divokou. Ubytovať sa hore na “kopci” s výhľadom bol skvelý nápad, len sme netušili že ten “kopec” nás vyvezie do výšky 1200 m.n.m. 😀 A že 8km pôjdeme po serpentínach cca 25 minút, a s hlasným tutúúúúú do každej zákruty. Hups. 😀 Štatistika usadlosti – domáci s domácou, dcéry, synovia, 22 mačiek, 4 psy, 1 somár a jedna koza. 😀 Vtáčiky, srnky a iné zvery = do dnešného dňa nedopočítané. 
Usadlosť má svoju históriu a predovšetkým vás prekvapí romantický kostolík nalepený na dom. Mimochodom práve z múrika tohto kostolíka vám píšem, stal sa našou teraskou pre najbližšie 4 dni.
Presne tu v strede bývame. Nám aj napadlo že to bude na kopci, ale že na akom, to už nie – veď načo. Nechali sme sa prekvapiť.
Mačičkáááááá – jedna z 22. 
Áno, áno, presne z toho múrika vám píšem. 
Majestátny pohľad na Lago Maggiore smerom na zasnežené vrcholky Álp.
Kostolík a náš bejvák.
2. a 3. mačka domáca. 😀 večná naháňačka, hladkačka, vyhadzovačka z izieb. 😀 Kto nemá rád zvieratká, tak ten by tu zošedivel. 😀 My ich radi máme, balzam na dušu. Áno, priznávam – psa sme mali aj v posteli, bol jednoducho rýchlejší. 😀
Ravioli s pestom a špenátom.
😀 Potvora snažila sa.. a nebola sama.. 4 mačky okolo a jedna skoro hlavu v tanieri. 😀 V jednej ruke lyžica s foťákom, druhou ju ťaháte za chvost. 😀 Akože kovbojka.
Domčeeeeeek, ktorý bol taká ”malá” búdka pre zvieratká.
“Gatto” mačka číslo ani neviem už koľko. Táto hrala hru “nájdi v záplave chlpov mačku”.
Táto hrala hru “nájdi v záplave chlpov mačku”. 
Prepáčte za zverinec, ale sú rozkošnééééééé!
Oslík a koza! Dôkaz že nekecáme.
Provokácia = výhľad z nášho okna!
Viete prečo je tu ten kostolík? My už áno – kým nevysekali do polovice hory cestu tu dole pod nami.. dovtedy sa cez horu chodilo koníkmi, oslíkmi, zvieratká tu chodili pást‘ na svieže lúky pastieri. A všetci museli prejsť na druhú stranu, čo bolo nesmierne zdĺhavé a nebezpečné. Tu hore vyšli, prespali a prišli sa do kostolíka pomodliť aby sa bezpečne dostali na pastviny a smerom naspäť zasa domov. V roku 1948 urobili cestu, ktorá konečne prepojila južnú a severnú časť východnej strany jazera.. a po tejto ceste sa teraz ročne preženie tisíce turistov bez toho, aby vedeli takúto zimomriavkovú info z minulosti. A my tu pri tom kostolíku bývame s myšlienkou, že je tu v stenách ukrytých tisíce modlitieb za šťastné návraty domov.
Prvá dedinka pri jazere hneď pod kopcom kde nám prštek ťukol do navigácie. Porto Valtravaglia.
Také gýčové cháááápem jasnéééééééé.
Na nábreží boli takéto strašidelné rozprávkové stromy.
A na nich rástli ďalšie palmy, trávy. Neskôr sme podľa listov dedukovali, že sú to gaštany, alebo šibnuté platany! 😀 Aj lipy tu také majú. Okolo jazerá sú všade a presne strihané týmto štýlom.
Bu bu bu!!!
Nebojte sa, aj vám by to napadlo! Toto sa nedalo nevšimnúť.
Toto sa nedalo nevšimnúť. 
Šoffféri pozor!!! Toto číslo nechceme nikdy vidieť na SR! Hneď by sa to pohlo s tými cyklocestami.
Toto číslo nechceme nikdy vidieť na SR! Hneď by sa to pohlo s tými cyklocestami. 
Lido. Všetky pláže sa tu takto volajú. Typická mestská plážička. Ja nechápem.. ľudia opäť nikde. Celé nám to tu patrí. Ale dobre aj tak. Milionári nech si chodia po tej frajerskej strane, nám je dobre aj nadivoko.
Všetky pláže sa tu takto volajú. Typická mestská plážička. Ja nechápem.. ľudia opäť nikde. Celé nám to tu patrí. Ale dobre aj tak. Milionári nech si chodia po tej frajerskej strane, nám je dobre aj nadivoko. 
Bez komentára. Koniec, sila, vau, úúúúžasnééééé.
Západ slniečka s najlepšou zmrzkoidnou “gelato” v ruke v mestečku Levano s domácimi všade okolo nás. Len to tak “parlovalo” ako v úli! Ďalší smer bude na tú druhú stranu, tam kde výletovali Hemingway, kráľovná Viktória, slávni aj menej slávni, ktorí hľadali kľud a pokoj tejto perly severného Talianska s atmosférou stredozemného mora. A teraz sme tu my, síce v knihách nebudeme, ale aj tak sme sa stali aspoň na chvíľu súčasťou histórie. Dobrú noc – Buena notte.
Len to tak “parlovalo” ako v úli! Ďalší smer bude na tú druhú stranu, tam kde výletovali Hemingway, kráľovná Viktória, slávni aj menej slávni, ktorí hľadali kľud a pokoj tejto perly severného Talianska s atmosférou stredozemného mora. A teraz sme tu my, síce v knihách nebudeme, ale aj tak sme sa stali aspoň na chvíľu súčasťou histórie. Dobrú noc – Buena notte.
