Deň 7. sľúbená Hirošima, ale k jej návšteve patrí aj brána s komplexom svätýň Miyajima a zajačí ostrov Ókunoshima. 😀 Že to nie je blízko to je jasné, ale s turbo pikatchu Ivankou sme dali presuny luxusne na 1*. 😀 Ok, nehovorme ako sme sa cítili večer, našťastie som mala japonské kolenačky, paráda. 😀 Náš prvý Šinkansen vlak sme zmeškali presne tak, ako sa na panenský prvý šinkansen patrí samozrejme. 😀 Na ďalšie sme už boli presní ako japonské hodinky, tomu verte! 😀 Tak ide sa na to. 😀
Šinkansen – prišiel dokonalý vláčik ohniváčik z inej plánety. Ale toto nie je foto toho prvého panenského – ten sme nestihli o sekundu! Mal prísť 20:16, my sme dobehli v prvej sekunde 20:16 a už len kričí japonka STOOOOOP! A fijúúúúúú bol preč! V konečnom dôsledku sme vďační za prvú ukážku japonskej presnosti. Už nám je jasné prečo majú tieto vlaky meškanie 20 sekúnd za rok a aj to sa v médiách spoločnosť ospravedlňuje svojim klientom za meškanie.
Máme sa čo učiť.
Stanice v Japonsku sú namakané – ak máte lístok do vagóna 2, zastanete pri nálepke 2. Aké jednoduché a opäť logické že áno? Nehovoriac, že všetci stoja v rade ako prišli, nie ako u nás – ovečky z Hornej a Dolnej.
Prvá noc v Hirošime – odpadla som z kuchynky z knihy Guliverove cesty. Narehotali sme sa ako kone – sme obri z Európy.
Toto je skvelý popisok ako sa dostať na ostrov k bráne a svätyniam v Miyajime. Plus dobrá rada nad zlato choďte ráno o 7mej, lebo vás zvalcujú turisti! A to predsa nechcete.
Japonské hory ako z tých ich gýčových obrázkov. Ale viete čo? Aj ja by som ich kreslila byť Japonkou, sú čarovné, také chumáčikové a miestami nedostupné.
























Toto nechápeme dodnes. Využitý každý kúsok, hranolové autá. ;o) Čo je za móda toto.

Toto ma zaujímalo a teda takto som vypátrala – v minulosti sa tu kone chovali na to, aby boli v deň osláv ovešané amuletmi a aby po ceste k oltáru boli obetované na ich mystickú cestu. Dnes sa to robí tiež, ale len symbolicky s dreveným koníkom. Kôň už nie je vec!!!

Školáci z triedy “biela čiapka” – nepozorní sú rovnako ako tí naši. Čo tam po učiteľke, keď sa tam premáva posvätná jelenička?

ach jaj

Zopakujme si teda – naberačkou naberiete vodu – omyjete si rúčky aj pusu – NEPITE AKO JA! – pokloníte sa – 2x zatlieskate – poprajete si – a ešte 1x zatlieskate – hotovo!

A sme v HIROŠIME – prvé čo vás zarazí je množstvo rôznych historických električiek. Vysvetľuje to, že do oblasti ktorá bola zničená prúdila pomoc aj tým, že staré vyradené elektičky z celého Japonska našli svoje miesto tu. A keďže ich obyvatelia milujú a turisti tiež, tak dodnes tu bežne jazdia električky z rokov 1920-1940 A pánko vodič v rukavičkách, rovnako takto vyrukavičkovaní sú aj taxikári napr.

To je on – Pamätník mieru, Atómový dom, alebo Bombový dom – jediná stavba ktorá zostala zachovaná ako spomienka na tragédiu spustenia atómovej bomby na Hirošimu v roku 1945. – na mieste Hiroshima Peace Memorial.










Pozor – toto je náš Šinkansen pas a pre tých ktorí budú cestovať do Japonska dôležitá info – papiere na pas si musíte vybaviť ešte na SR – pošlú vám ich do schránky!!!!! Vybaviť si 7 dňový pas za 250 eur sa vám NEPODARÍ vybaviť v Japonsku, nefunguje to ináč, s tým sa zmierte. Určite na to majú svoje dôvody. Takéto pasy si vedia kúpiť len cudzinci v krajine kde žijú a hasla fajka.















































Leave a reply