Deň 2: Do slnečného rána sme sa prebudili v nemeckom mestečku, ktorého názov neviete nielen vysloviť, ale ani napísať správne – Oberammergau. 🙂 100x som pozrela do gúgla. 😀 Prvý cieľ – čarovná roklina Partnachklamm pri mestečku Garmisch-Partenkirchen. Tip na ňu sme dostali pred rokom od známeho a dozrel čas. 
Jedna z najkrajších roklín vôbec a ak do nej vstúpite v správnom čase, ocitnete sa doslova v knihe “Stratený svet”. Smejete sa? No veď uvidíte jáááá mám dôkazy, nicht žart so mnou! 😀 Dali sme si ju dokonca obomi smermi a v úplnej tichosti. ❤ Štrikovačka kolmo dole smer Rakúsko – nečakané stretko s kamoškou Ivankou v Kitzbühel a so západom slnka dojazd do dedinky Uttendorf, ktorá vyzerala ako keby sa ňou prehnala živelná pohroma. A PREHNALA! Len tri dni pred nami!!!
Každá ulica a každý dom v centre má čačanú fasádu v typickom bavorskom šate. A okrem toho tu na jednom mieste pospolu žijú slávni maliari, hudobníci, speváci, herci.. psy, mačky a tak, ale aj tie minimálne herecky nadané. 🤣
Krása 😍 prechádzka ❤️
V parku sme si žažúrkovali – trošku atmošky 
videjo 🙂
Aha, aha 
S rozjarenými bavorákmi rozjarená ja! Pýtam sa uja, prečo ma odstrihnuté ponožky, či to majú letnú verziu. Tak, že NIE dievčatko, to je tradične takto! 😂 A je vám zima ujo? Nie, je nám teplo a smiali sa ďalej ako hrkálky. 😂 ☺️ Olalahihiiiiiii! 🤣
Tieto maľované fasády sú tu tradíciou niektoré aj z 18. storočia. Najstaršie datovanie sme videli z roku 1730. 
Čo tam po domoch! Jagermeister na tajňáša. Na Bavorsko! “Zum prost!”
Tu aj prerábky majú štýl, že? Autíčka ako z lega odparkované.
Dobré ránko a ide sa ďalej smer Rakúsko.
Cieľom na doobedie roklina v Garmisch-Partenkirchen. Tip máme na ňu už rok a je čarovná ako v lete tak aj v zime.
V Garmischi vás uvíta ohromný olympijský skokanský mostík. Konali sa tu IV. Zimné olympijské hry v roku 1936. Vau!
Majestátne a stále udržiavané.
Krása!
Trošku holubčeky. Pre predstavu.
Do rokliny je ešte tak 20 minút pešibusom. 5 eur vstup a časovo choďte maximálne o 10tej!!! Kvôli svetlu. Úplne iné grády to má ak svieti slnko zboku a nie priamo dole na obed. Verte že hej!
Takáto vodičkáááááá! Ľadovňa ale!
No a to už ste v inom svete! Dokonaléééééé! Ten hukot vody, tá atmosféra obrovitánskych stien nad vami.
Rozprašovač – teraz tak módny.
Vzadu vľavo – to svetlo!!!!! Fotka je fotka, ale skúste si to predstaviť. 🙂 Naozaj treba chytiť doobedie, menej ľudí a hlavne to svetlo ak som ešte nepísala. 😂
To svetlooooo… Ináč dá sa tam splaviť aj raftom, keby tu boli odvážni medzi vami. Ale tá sila vody – no ja neviem, mám sa rada.
S Alankooooom. Dve leča na dnes, pardón tri aj s Peťkom.
Naša parta. 🙂 Na konci si môžte dať túru smer lanovka a dole, alebo si to dať naspäť tou istou cestou – my sme to otočili ešte raz a teraz už v tichosti, bez fotenia, s atmoškou a bez dýchania. ❤️
Ešte raz Olympijský mostík. A tu zrazu sme zahliadli otvorené dvere – šup ho tam!
Ulalaaaaa, iba pre vás!!! Rekonštrukciaaaaa! Dívaci rok 2019 v olympijskom areáli z roku 1921.
Brána – zážitok jak delo! Bomba!!!!!!!! Poučenie: neokúňajte sa, kašlať na slušnosť – lepšie vyhodený so zážitkom, ako bez neho! Ale my sme nič také nezažili.. sehr gut /zér gúd/ – veľmi dobre, veľmi dobre vážení
Zástavka – Majka s chlebom a k tomu širokouhlá TV. 🙂 Priblížte si schválne tie špicaté štíty uprostred.
Zaspomínajme si v túto chvíľu na tunel Višňové… minúta ticha… ďakujem. 
Východzí bod do raja výletov!
Tak opäť zajtra -my vám to tu pofotíme, pááááá. 
