Tretí deň patril celý majestátnemu štítu Grossglockner, najvyššiemu vrcholu v rakúskych Alpách (3798 m.n.m.) Milovníci hôr si môžu vychutnať prekrásnu alpskú Grossglockner Hochalpenstrasse z auta, na motorkách alebo fajnšmetke aj na bycikloch. 😀 Motorkárske gangy si to strúhali serpentínami luxusne a naša bordová “Fifinka” sa veru tiež nedala zahanbiť. ❤ Hrdopýška nás vyviezla až do výšky 2369 m.n.m. 🙂 priamo pod Grossglockner s výhľadom na ľadovec Pasterze, ktorý je najdlhším a najznámejším ľadovcom v Rakúsku a vďaka klimatickým zmenám tu zrejme do 10 rokov už ani nebude. Takže si švihnite! 🙂 Kolom dokola sme si horičku pozreli aj z opačnej strany po Kaiser Glocknerstrasse. A na záver sme si dali najlepší Vienner Schnitzel ever! 😀 30 stupňov dole, 13 hore – slnečnoooooo, sme poslúchali tak sme si zaslúžili, chápete. 😀
Dobré ránko. 
Romantika uprostred blatového kráľovstva – ukážka ako zdanie klame.
Psssst, sľúbené fotky, ale tieto prvé sú zákerne odcudzené z internetu! A teraz vážne: 1.7.2019 ako som už písala sa z hôr na dedinku riečiskom spustila odtrhnutá pôda, sneh, kamene, stromy a behom 15 minút z dvoch strán zabahnila dedinu. My sme sem prišli v prvý deň po oficiálnom povolení vôbec vpúšťať na ubytovanie turistov. Koho zaujíma, tak tu je v článku výstižne VIDEO: https://salzburg.orf.at/
Je neuveriteľné aké robia Rakúšania divy na počkanie. Po 4 dňoch od pohromy je dedinka v chode, stroje sa tu obracajú non stop celé dni, ľudia chodia pomáhať aj z okolitých dedín.
Prvá méta 2430 m.n.m. razítko do pamätníčka a ide sa vyššie. 
Na parkovisku nás ale zdržalo toto a patrilo to bratom čechom!!! 
Viete čo to je? Veď predsa trojkolesový “handrák” z filmu “Vrchní, prchni”. Haha, šupa – kovové rúrky obalené koženkou! Aj chlapíci priznali, že asi toto už prehnali, že cesta dole bude asi riziko, ale ako vyšli tak aj zídu, takže snáď sú preživší, škoda by bola.
Osobne až oddnes viem že handrák je Velorex – pôvodne Oskar – s motorom Jawa a brzdami na všetkých 3 kolesách. Pozor!!! Bol vyrábaný pre invalidov! Áno! Vlastniť ho mohol oficiálne iba ten kto mal odporúčanie od Zväzu invalidov. Riadenie, sedenie, volant – všetko bolo možné prispôsobiť podľa postihnutia. A sme opäť múdrejší.
A to už sme na Edelweiss Spitze (2572 m.n.m.) – páčil sa mi ten stĺp vľavo. 😀 vy sa kochajte chatičkou a výhľadmi, ja sa budem stĺpom. 😀 Krásne farebne onálepkovaný, že?
Tak tam niekde vzaduuuuu je náš cieľ, zatiaľ takto cez nejaký retro strojček.
Odstrelím ti trošku ľadu? 
Motorkárov to priťahovalo v každej dobe a že sa im vôbec nečudujem. Štatistiku koľko ich ale skončilo pri ich štýle jazdy v roklinách neviem, radšej sa tvárme že nula.
Cestičkou á la naša diaľnica ideme kuki ľadoveeeec.
O chvíľočku sme na mieste, ale najprv zaparkujeme dobre? 5 poschodový parkovací dom vo výške 2369 m.n.m. Áno!!! Bolo to prvé čo som si tu odfotila. Nie ľadovec – parkovisko!
A je to tuuuuuuu! Hory lesy, štrngnime si!
Každý rok z neho ubudne 10 metrov!!! Tak dlho nerozmýšľajte – treba naklusať do NP Hohe Tauern kým sa to tu všetko neroztopí. 
Laktóza je smrrrť, ale toto je z fialovej tirolskej kravičky, toto kakao je úplne košér. 🤪😂🐄
Uprostred kopca ten pásik to je tunel s výhľadom. 😍😍😍👌
Rozkošné že sa to dá takto pozrieť, že áno, že? 😍
Sme ho chceli odniesť ako na fúriku, ale – sme sa hanbili. Žartujeeeem. 
Oooooo, Kiska-Bohuš gang boss! Keď si toto prečíta, tak neviem či budem ešte členom party.
Tak ďakujeme veľmi pekne. ❤️
Ilustračný obrázok – že nepíšem len tak z brucha ale pravdu pravdúcu. Vodopádisko je v ľavom hornom rohu aha.
Stuhlfelden dedinka 😍 – na mieste Hörfarter Restaurant – Pizzeria.
Áno tak. A týmto si prajem dobrú noc, lebo sú 2 hod. a zajtra nás čaká podívaná z iného súdka – výhľady z lanoviek, dve alpské plesá a výnimočná dvojitá priehrada. Dobrúúúúúú. Chrrrr, fiúú. 😜
