Deň 8-9. cesta do hl. mesta Tokyo mala byť tá, kedy sa konečne dospíme. 😀 Ale to by nemohla byť po ceste na ľavoboku hora FUJI! Základ dňa – ísť čo najskôr a stáť na stanici na nálepke, pekne v rade a byť prví – lebo len tí prví sa dostali na ľavú stranu vlaku aaa uvidia horu FUJI! 😀 Prefrčali sme za 2,5 hodiny 497km. Najvyššiu rýchlosť sme mali 300km/h. Ušká vám zaľahnú ako v lietadle a dajú sa tam otáčať sedačky, hustééééé! 😀 A čo povedať všeobecne o živote v meste? My sme sa cítili ako v “dážďovkove”. 😀Presuny v rámci mesta jedine pod zemou, najdôležitejšia téma dňa bola či ísť JR vlakom, či metrom, či žltou, zelenou, či dúhovou. 😀 Sme namakaná trojka – tri hlavy dokopy – google maps aleluja ešte že existujete – jeden bdie a dvaja na preskáčku pri presunoch dospávajú – lebo za 2 dni dať Tokyo to zvládnu len naspídované veveričky! 😀 Kruh sa uzavrel – Tokyo deň 1.
Dôkazový materiál na tému “pekne v rade”. Zároveň názorná ukážka “farebnosti” národa. Už im len ten pikatchu pod pazuchou chýbal. 
– na mieste Tokyo, Japan.
Horu FUJI vidieť najlepšie prekvapivo z mesta FUJI! 
Fuji má krásny názov ako vidieť – “pagoda – lietadielko – mimozemšťan” To si určite zapamätáte.
Sedeli sme aj naľavo, aj sme nespali, aj slnečno bolo, aj oblaky sa rozostúpili, jednoducho krása – túto 3 997 m.n.m vysokú krásavicu, ktorá v preklade znamená “Večný život” – sme videli síce 5 minút, ale je to pamiatka na celý život. 
– na mieste Mount Fuji （富士山）
Prvá foto z Tokya!!! Nájdete nás? – na mieste Tokyo, Japan.
Klasika – razítkové kráľovstvo! Mám aj z metra!
SHIBUYA crossing Najchaotickejšia križovatka v Tokyu – na hlavnom ťahu – spúšťa sa naraz zo všetkých smerov a v strede sa ľudia v jednom momente začnú zlievať pomedzi seba – do toho sa všetci fotia vrátane nás! Vo vyťažených časoch prejde križovatkou naraz 10 000 ľudí. – na mieste Shibuya Crossing, Tokyo 渋谷区.
Dôkaz. Odvážna fotoooo, už sa na nás valili zboku. – na mieste Shibuya Crossing, Tokyo 渋谷区.
Hachikó chodil čakať na Shibuya stanicu. Takáto krásna stena je tam. Ale ľudkovia stoja v rade na fotku so sochou len o kúsok vedľa – o stenu nulový záujem a my presne naopak. – na mieste Shibuya Hachiko.
Ukradnutá foto sošky – dokonca bez nalepených aziatov. – na mieste Shibuya Hachiko.
Poklop do zbierky.
A toto je už zrkadlová fasáda obchodného domu len o kúsok vedľa – známe to instamiesto. – na mieste The Shel’tter Tokyo.
Sme sa dočkali – to je tak sa ísť fotiť za v histórii jediným japonským párom ktorí sa nevedia fotiť a skackajú tam 15 minút bez výsledku. Dvaja pikatchu s MACHA LATÉ zo starbucksu! – na mieste The Shel’tter Tokyo.
Deti – japonské sú iné! Ani jedno jediné neplakalo. Kľudné, vždy s hompáľajúcimi sa bosými nožkami aj keď bolo vonku 15 stupňov.
Staré mesto JANAKA s jeho rozkošnými uličkami a tradičnými neturistickými obchodíkmi.
Skoro ako magnetky na chladničke.
Jeeeeej. všetko krásne.
Mačkový obchod – ale musím podotknúť že nemajú tam veci nekvalitné ako sme čakali. Žiadna Čína, bez urážky.
Cintoríny so zvláštnymi “lyžami”. Nezistila som zatiaľ čo je na nich napísané a aký majú význam, kto viete doplňte prosím.
asi bez komentára. – na mieste Tokyo, Japan.
Na Tokyo sa treba pozrieť aj zhora, ale vybrať si správnu výhliadku, to je tiež na prípravu. My sme sa rozhodli že pôjdeme tam odkiaľ je vidieť “tokíjskú ajfelofku”. My stojíme na 52. poschodí v ROPPONGI HILLS MORI TOWER a za 10 eur obdivujeme prekrásnu TÓKIÓ TAWÁ, pre mňa je to “ťava” alebo jednoducho tokijskú vežu. Opačné garde by bola väčšia nuda, ale zaplatili by ste si za vstup na vysvietenú krásavicu cca 30 eur na osobu. – na mieste Roppongi Hills Mori Tower.
A aha, tam vzadu za horizontom je úplne malinkatá najvyššia veža v meste – TOKYO SKYTREE – siahajúca do výšky 640m /podľa uja gúgela v roku 2019 najvyššia veža na svete/. – na mieste Roppongi Hills Mori Tower.
Tam sú vám také obchoďáky, kde je niekoľko poschodí techniky. Prekvapujúco nie je pravda, že je to v Japonsku lacnejšie ako u nás. Takže domov sme si nedoniesli nič, kúpime si my nový objektív pekne tuto za naše.
Lietajúce špagetýýýýýýý! Z vosku ako inak.
A máme tu noc – čiernobiely film sa razom zmenil na divadelné predstavenie – nevesty, či influencerky (?!) v uličkách. YAKITORI ALLEY – na mieste Yakitori Alley, Memory Lane, Shinjiku, Tokyo.
No čo sme horší? Ale odolali sme “follow me”ruke odzadu! Do toho sme ešte nedorástli. OMG. – na mieste Yakitori Alley, Memory Lane, Shinjiku, Tokyo.
Ach och…
Len tak si fotíte a všetko je dokonalé, lebo je to iné. – na mieste Yakitori Alley, Memory Lane, Shinjiku, Tokyo.
A tuto už hľadáme tokijskú červenú nemravnú ulicu v časti KABUKICHO, alias niečo na štýl bordel ulica v Tókiu. Ale ani tam to nebolo nebezpečné, len možno viac vyblikané.
A vyznaj sa!
Bábiky rozkošné. Zvolávačky mali kratučké sukničky, blikali riasami a maznavo až detsky niečo točili. Pchali mi do ruky letáky na ich animé vystúpenia, dodnes nechápem prečo mne a nie Peťovi!
Ulalááááá! a tu prosím kukajte hore nad hlavy, mala by tam byť velikánska hlava godzilly na dome s kinom!! My sme ju minuli, škodaaa! /na maps google ako godzilla head/
A to už sme o kúsok vedľa v undergroundovej uličke SHINJUKU Golden Gai, kde sa hrá pekný japonský jzzík asi. Čakali sme na Janku La Jana Dekankova, ale tak dlho meškala, že sme išli ďalej, haha! 😜😂
Ale že fest underground, 6 ulíc pospájaných v blok, kde si každý majiteľ podniku vytvoril svoj vlastný svet. Zážitoook. Fotiť je zakázané, ale tak no ehm.. /časť – SHINJUKU GOLDEN GAI/
Tigrí bar.
Zraz Pikatchu I. Táto teta nás sama od seba ťahalááááá niekde k správnemu východu a vyviedla nás z labyrintu megametra. Ako to pomenovala Ivka “Buď ako teta!”.
A tu už papkáme dokonalý RAMEN – ten správny sa varí tak 12 hodín a jeho chuť je neopísateľná. Dojedli sme sa ich a stále mi nestačilo!
Prvý deň za nami, nohy si necítime, ale sme tak vďační. Veľmi. Za počasie – za google mapy – za to že nás ešte kolená nosia – a aj za toto krásne ubytovanie v japonskej izbičke v časti AKIHABARA, kde si spinkáte na pódiu a nechápete. Vážne som chcela natrepať celé Tókio alias Tokyo do jednej várky, ale nedalo sa a preto pribudne ešte jeden deň. A potom už len preletieť pol zemegule a sme doma.
