Kompozícia znamená poskladanie všetkých prvkov v obraze, aby celkom pôsobil vyvážene, prirodzene a lahodil ľudskému oku. Nie je to nič iného ako empiricky zistené pravidlá, ktoré už v dobe renesancie formulovali maliari a ktorému sa hovorí pravidlo tzv. „zlatého rezu“.
8. Kompozícia fotografie
Jednoducho povedané, hlavné objekty by mali byť na priesečníku tretín fotografie, najlepšie diagonálne. Aj keď k tomu fotoaparáty konštrukcií svojho hľadáčiku zvádzajú, tak umiestnenie hlavného objektu na stred nie je príliš vhodné. Oko, ktoré sleduje stred fotografie totiž nedokáže rozhodnúť, ktorý smer je zo stredu najdôležitejší a ako teda fotografiu čítať. Ale i z celkom praktického hľadiska vzniká okolo hlavného objektu v strede väčšinou príliš veľa voľného miesta a fotografia je potom ,,divná“. Komponovanie na zlatý rez umožňuje omnoho lepšie využiť plochu fotografie a zakomponovať do nej dva a viac hlavných prvkov.
Ak je na fotografii horizont, mal by byť cca v 1/3 alebo v 2/3 fotografie. Ak je horizont v dolnej tretine, logicky vzniká viacej plochy fotografie pre nebo a dôraz je tak daný na oblohu a oblaky. Naopak ak je horizont v hornej tretine, autor presúva ťažisko fotografie a záujmu na krajinu pod horizontom.
Na internete sa dá nájsť veľa článkov a diskusií na tému kompozícia a zlatý rez. Niektoré idú až do exaktných matematických definícií zlatého rezu. Je však dôležité si uvedomiť, že nejde o to merať zlatý rez pravítkom, ale jednoducho si vyskúšať, ako pôsobí fotografia komponovaná stredovo symetricky a na zlatý rez. V drvivej väčšine prípadov sami zistíte, že komponovanie na zlatý rez povedie k subjektívne lepším výsledkom.
Ani čisto stredová kompozícia však nie je na zahodenie. Mala by ale byť doménou fotografií, kde ťažiskom je práve symetria obrazu. A práve symetria je to, čo stredová kompozícia silne zdôrazní.
Medzi pravidlá kompozície sa dajú počítať i jednoduché zásady, že ľudia by sa mali pozerať do fotografie a nie z nej a ešte aj pohybujúce sa predmety, zvieratá či ľudia by sa mali pohybovať do fotografie a nie z nej.
9. Horizont a zvislice
Hrubou a bohužiaľ i častou chybou je padajúci horizont či zvislice. Najmä hladina vody a mora do kopca nedrží, a tak šikmý horizont pôsobí veľmi neprirodzene. Rovnako tak ľudia stoja a stromy rastú obvykle kolmo hore a šikmé steny ma snáď iba Šikmá veža v Pise.
V 90% sú tieto chyby spôsobené nepozornosti pri fotografovaní či chybami držania fotoaparátu. Je celkom obvyklé, že sa tieto chyby odstraňujú až v PC a každý editor ponúka jednoduché nástroje na ich opravu.
Samotnou kapitolou sú zbiehajúce sa línie (,,fľaška“), ktoré sú k nájdeniu najčastejšie u fotografií architektúry, lesa či interiéru. Je to spôsobené fotografovaním zospodu a silným naklonením fotoaparátu hore. Nejde tomu nijak zabrániť, iba ak použitím špeciálnych objektívu typu tilt-shift, ktoré ale patria iba do výbavy skutočných profesionálov.
Zbiehajúce sa línie nemusia byť na škodu – dajú fotografii dojem veľkej výšky. Pokiaľ ale vadí, tak ich odstránenie nie je v PC veľký problém a rada editorov ponúka pre tento účel špeciálne a jednoduché funkcie. Ide iba o to sa prinútiť z editovať fotografie ešte pred ich prezeraním, aby výsledok pôsobil čo najlepšie.
10. Uhol fotografovania
Zmena uhlu fotografovania môže dramaticky zmeniť obraz. Platí zásada, že žive tvory sa fotia z výšky ich očí. Horizont sa tak dostane do záberu (najlepšie do jednej tretiny fotografie od zhora) a súčasne sa zbavíte nepekného pozadia – nudné trávy, dlažby či koberce za fotografovaným objektom. Súčasne budú ľudia či zvieratá vložení do prostredia v ktorom sa pohybujú. To platí hlavne pri fotografovaní deti, psov, mačiek ale i kvetín atď., kedy je treba fotografovať z pokľaku či priamo zo zeme. Je to nepohodlné, ale výsledky sú omnoho lepšie.
V prvom diely článku bola popísaná kreatívna fotografia, ktorá mení zobrazenie reality. A práve nezvyklý uhol fotografovania môže často viesť až k prekvapujúcim výsledkom a záberom, ktoré bežné oko nevidí. Je to teda silný nástroj kreatívnej fotografie!
11. Rytmus a vzor
Rytmus robí dobre ľudskému oku a predstavuje pre oko rad a harmóniu. Rytmus a vzor je treba hľadať, ale našťastie sa ho dá nájsť takmer všade – v architektúre (zábradlie, schodište, veže), v prírode (listy kvetín, jesenné lístie, chrobáky, kvety) i v technike (ozubené kolesá, mozaiky, súbory predmetov). Často sa dá rôzne scény chápať ako rytmus, pokiaľ sa k nim dostatočne priblížite a zaberiete ich z detailu, prípadne ich vyfotografujete z netradičného uhlu.
12. Fotografiu zarámujte
Niektorým fotografiám pasuje, keď ju už v obraze orámujete. Zdôrazníte tak hlavný objekt, ktorý bude obklopený rámom a tým pádom vynikne. Vylúčite tým i nežiaduce podrobnosti okolo hlavného objektu a sústredíte pozornosť diváka tam, kam potrebujete. Rámovať je možné opäť farbou, kontrastom, vzorom atď.
photo by: Lindia.sk
Naopak pokiaľ niečo z obrazu uteká, ľudské oko skoro neomylne zamieri týmto smerom a namiesto na hlavný objekt upúta svoju pozornosť k myšlienkam ako: ,,Prečo to tam nie je celé?“, ,,Ako to pokračuje?“, Čo tam asi bolo?“ Je to nevedomý proces diváka, ktorý pokazí dojem treba i z dobre spravenej fotografie. Preto je treba sa neuzavretej kompozícii brániť a prvky, ktoré opúšťajú obraz nekompromisne už pri rámovaní fotografie na scéne likvidovať! Ak prehliadnete taký neuzavretý prvok pri fotografovaní či nie je možné sa ho zbaviť, príde k slovu retuš v PC – obvyklý nástroj je potom Klonovacia pečiatka (Stamp).
V záverečnom diele sa pozrieme na tesné dotyky, nechcené línie, opustenie fotografie, výrez a orez a na záverečné doporučenia.
Pôvodný článok z www.digimanie.cz
Do slovenčiny preložil Peter Kiska
Leave a reply