Deň štyri bol usmoklený. Ale kým sa tak stalo – slnečné ránko, príbeh na muríku, kávička.. a tip od domáceho “tu hneď neďaleko je dedinka umelcov Arcumeggia, choďte – pronto pronto”. Akých umelcov to sme nemali ani zdania. Ale veď poďme. ☺️ Po tomto zážitku nebo upustilo slzičky a tak sme sa zahrali na schovávačku.. pod dáždnikmi sme našli opustenú továreň na kameň – aj nejakú čiernu múmiu v ženskom kláštore Santa Caterina del Sasso kde ste si dali 240 schodov dole a potom aj hore strmým bralom a na záver dňa sme si dali nákupy ako praví taliani v obchoďákoch a obdivovali salámy, syry a čerstvé domáce cestoviny od výmyslu sveta. 😍
Ešte že nevidieť môj ranný natural look. 😂☺️
Arcumeggia!!! ❤️ Dedinka fresiek!
Arcumeggia je dedinka mimo mapy, mimo bedekra a v podstate aj vy ste z nej mimo. 😂 Keď v roku 1948 Vybudovali cestu odpálením kusiska hory, dedinky na jej vrchole v momente stratili svoj význam. Mladí odišli za prácou dole a vtedy niekomu múdremu napadlo, že vybuduje dedinku umeleckých diel, že je to jediná šanca ako dostať turistov do neprístupných hôr.
Fresky sú žiarivé a neustále pribúdajú.
Mysleli sme si, že ich je zopár, ale boli ich tam desiatky roztrúsených po celom meste.
Zaujímalo by ma, či s takýmto niečím študenti rátali, keď fresky v 60-tych rokoch tvorili. ☺️ Škoda, že to nie je viac propagované.
Väčšina fresiek vznikla v 50-60. rokoch a ich autormi boli neznámi študenti z prestížnej milánskej akadémie umenia Accademia di Belle Arti di Brera. Po 60. rokoch sú mnohé fresky slávne tak, ako slávnymi sa stali ich autori. Niektorí z nich sú dokonca svetoznámi – tomu sa hovorí nápad za milión. 😍
Špeciálna Disney freska! 🙈🙈🙈
A v mestečku sme stretli nášho domáceho: “Aha Luca!!!” 😍 A tak sme sa dozvedeli, že tu čerstvo otvorili nové ubytko cez Airbnb. A že poďte nahliadnite. ☺️
No vaaaaau! 😍😍😍
No byť v tejto chvíli na mne, tak dám celú Petržalku vymaľovať grafiťákom a urobím okruh grafitmi pomaľovanými vláčikmi total kolom dokola. 😂 No nebolo by to skvelé? 😂😜
