Fotografia je vizuálny sprostredkovateľ faktov. A sprostredkovateľ je to bohužiaľ veľmi nedokonalý. Priestorový 3D svet zobrazuje iba plošne (2D), oproti oku má veľmi obmedzený dynamický rozsah (rozsah jasu, ktorý je schopný zaznamenať), má obmedzené podanie farieb, nevonia ani nevydáva zvuky a v neposlednej miere je tragicky malá – nedokáže efektívne zobraziť sférické, periférne videnie oka, o možnosti prezrieť si celú scénu pohybom hlavy ani nehovorím!
Limity fotografie
Naproti tomu má fotografia niektoré možnosti, ktoré oko nemá. Napr. dokáže zobraziť predmety, ktoré sú pre oko príliš malé (makrofotografia), fotografovať pomocou filtrov či dokonca v infračervenej oblasti, experimentovať so snímacím časom (krátky expozičný čas zamrazí dej, dlhý čas ho rozmaže) či používať neštandardné a pre oko nedosiahnuteľné zobrazenie perspektívy, snímacích uhlov, hĺbky ostrosti atď.
Dokumentárna fotografia
Dokumentárna fotografia (technická, katalógová) si kladie za cieľ s rešpektovaním nevýhod a využitím výhod fotografie ukazovať fakty čo najvernejšie, najjednoduchšie a čo najpríjemnejšou cestou. Príkladom dokumentárnej fotografie môže byť obrázok fotoaparátu, kde sa ukazuje možnosť vyklopenia zadného displeja či obyčajná fotografia domu. Preto sú rôzne katalógy a internetové obchody plné horších či lepších dokumentárnych (technických) fotografií.
Kreatívna fotografia
Na opačnom póle spektra je kreatívna či výtvarná fotografia. Jej podstatou je naopak odlišné zobrazenie fotografovanej scény proti realite. A práve zmena reality, netradičný pohľad, zobrazenie skutočnosti tak, ako by to normálneho človeka ani nenapadlo je podstatou toho čo môže diváka prekvapiť, zaujať a prebudiť v ňom emócie. To platí vo všetkých oblastiach fotografie – u portrétu, aktu, reportáži, architektúry, krajine, makra atď.
Emócia vo fotografii
Stretnete sa s priateľmi, ktorí boli na dovolenke. Samozrejme Vám radi ukážu veľa fotografií. A väčšina fotografií Vás už po chvíli nebude nejako zvlášť baviť. Oni ale pri rozprávaní a ukazovaní fotografií evidentne pookrejú a na chvíľu sa pri rozprávaní ocitnú vo svojich myšlienkach opäť „tam na dovolenke“. Čo sa vlastne deje?
Ich fotografia nedokázala vo Vás prebudiť žiadne výrazné emócie (sú to fotografie iba dokumentárne), a tak vás budú baviť iba chvíľu. Oni, ale rozprávaním a ukazovaním fotografií prebudili svoje vlastné emócie a sú „opäť tam“ a zažívajú radosť. Preto ľudia radi a dlho rozprávajú o tom, čo pekného zažili. Oni to pekné žijú znova!
Pravidlá pre pekné fotografie
Zhromaždili sme pre vás pravidla a typy, ktoré sú odpozorované a v priebehu rokov overené množstvom fotografov. Sú to pravidlá, ktoré obvykle vedú k atraktívnym fotografiám z ľudského uhla vnímania. Vďaka nim dokáže fotografia osloviť širší okruh divákov a nie len priamo zasväteným.
Slovo „obvykle“ použité vo vete vyššie je veľmi dôležité! Tieto pravidlá nie sú totiž žiadna dogma. Na rozdiel od fyzikálnych a exaktných základov expozície, reprezentácie farieb, ostrenie atď. sa „iba“ empiricky zistilo, že fotografia ktorá ctí tieto pravidlá sa ľuďom páči viac. Všetky tieto pravidlá spolu samozrejme korešpondujú, jedno ovplyvňuje druhé a žiadne nie je treba brať absolútne vážne a dogmaticky.
Nie je to samozrejme záruka úspechu, ale krok k nemu určite.
1. Zjednodušte to!
Začneme jedným z najdôležitejších pravidiel a síce: Zjednodušte to! Uvedomte si, že fotografia bude oproti reálnej scéne tragicky malá. Najhoršie je na tom obľúbený a ekonomický formát 9x13cm, najlepšie snáď projekcia na stene. Tá sa ale zasa trápi s celou radou technických problémov projektorov a ich cenou. V každom prípade bude fotografia dramaticky menšia než scéna, a tak je treba v každom prípade obraz zjednodušiť! Čím jednoduchší totiž obraz bude, tým pôsobivejšie bude vyrozprávanie (emócie) ktorú obraz nesie.
Pamätajte, že fotografia je vhodná skôr pre detail. Podobne je na tom televízia, kde tiež skôr vyniknú jednoduché a detailné obrazy než šíre lány. Odlišne je na tom napr. širokouhlé plátno v kvalitnom kine, kde sa dá rozohriať i pôsobivá krajinná scenérie často využívaná v pôsobivých filmoch (Pán prsteňov, reklama na Marlboro atď.). Na malom formáte televízie či ešte menšej fotografii by podobné scény nepôsobili inak zle, ale sila ich účinku bude výrazne nižšia.
V nasledujúcom čísle sa pozrieme na ďalšie pravidlá na ceste ku kvalitnej fotografii.
Pôvodný článok z www.digimanie.cz
Do slovenčiny preložil Peter Kiska
Leave a reply