V minulej časti sme si popísali prvé dôležité pravidlo o maximálnej jednoduchosti fotografie vo vzťahu k jej veľkosti. Teraz budeme pokračovať ďalšími pravidlami:
2. Choďte bližšie!
Častý problém fotografie je, že hlavný objekt je obkolesený zbytočne veľkou plochou pozadia a tým pádom zaniká. S ohľadom na fakt, že fotografia bude omnoho menšia než reálna scéna, odporúčanie znie skôr tesnejšie orezanie a bližšie pohľady. Zachytíte tak omnoho viac emócií a detailov a súčasne sa zbavíte nepotrebného pozadia a okolia obrázku. Vždy teda pozorne zvažujte čo v obrázku musí byť a čo už nie!
Tesnejšieho orezania docielite buď to kratšou snímacou vzdialenosťou (priblížením sa k objektu), alebo použitie dlhšieho ohniska objektívu. Nie je to však to isté! Zatiaľ čo kratšia snímacia vzdialenosť pri súčasnom použití širokouhlého ohniska vedie skôr k reportážnej fotografi, kedy hlavný objekt či postava je zasadená do širokého prostredia kde sa nachádza (časté a nádherné snímky v National Geographic), tak použitie teleobjektívu a dlhšiu snímaciu vzdialenosť obvykle vedie k vystrihnutiu a izolovaniu hlavného objektu z pozadia.
Zmena snímacej vzdialenosti tiež dramaticky mení vzájomné vzťahy a relatívne veľkosti blízkych a vzdialených predmetov a tým dramaticky mení perspektívu. Posledný rozdiel je v hĺbke ostrosti, ktorá je u širokouhlých záberov zblízka výrazne väčšia, ako pri záberoch teleobjektívov.
3. Uvažujte v pojmoch „popredie a pozadie“, vyjadrite priestor
Fotografia nemá na rozdiel od reálneho sveta tretí rozmer, a tak nedokáže zobraziť verne priestor. Preto je potreba priestorovosti scény a predmetov v nej nejako výrazovo pomôcť. Najlepšie to zariadi výrazné popredie vo vzťahu k pozadiu, kde popredie dá fotografii meradlo, zmysel pre vzdialenosť a priestor. To je typické napríklad pre krajiny snímané širokouhlými objektívmi. Vhodný zaujímavý a výrazný predmet (kamene, korene, kvety, auto, stavba atď.) v popredí dá obrázku priestor a rozohreje príjemnou predohru pre pozadie.
Často preto po nájdení pekného pozadia (západ slnka, mraky, hory) je práve hľadanie vhodného popredia tým hlavným orieškom krajinára! A tak sa hovorí, že pekná fotografia krajiny chce proste „vychodiť“.
Pri takých záberoch s popredím a pozadím budete potrebovať maximálnu hĺbku ostrosti a preto sa často zaostrujte na tzv. hyperfokálnu vzdialenosť. Pri komponovaní popredia a pozadia tiež dodržujte pravidlo tretín, pravidlo diagonál či línií uvedené ďalej.
Výrazné popredie na tomto obrázku vytvoril starý suchý strom kontrastujúci so zelenými pláňami a mraky.
V súvislosti s popredím a pozadím sa často stretnete i s termínom „obrazové plány“ alebo tiež vrstvená kompozícia. Nie je to nič iného ako popredie a pozadie s tým, že na niektorých fotografiách býva i stredný plán medzi popredím a pozadím. Obrázky, ktoré majú popredie, stredný plán a pozadie pôsobí obvykle ešte plastickejšie ako obrázky iba s popredím a pozadím.
Rozdelenie scény na obrazové plány umožňuje uvažovať i o strednom pláne, ktorý ďalej umocňuje priestorový efekt fotografie.
Silný priestorový efekt má i vďaka nízkej hĺbke ostrosti rozostrené pozadie. Hlavný objekt potom priamo vystupuje z fotografie a nikto nie je na pochybách o priestorových vzťahoch jednotlivých prvkov obrazu.
4. Diagonály, línie a krivky
Veľa fotografov ani netuší, že má v ruke nástroj, ktorý dokáže nenásilnou formou a celkom prirodzene viesť oko záberom. Týmto nástrojom sú práve diagonály, línie či krivky. Pokiaľ využijete tohoto nástroja, tak oko celkom samovoľne a prirodzene sleduje Vami navrhnuté línie a umožňuje Vám tým riadiť smer a spôsob čítania fotografie.
Pokiaľ sú v obraze priamky či niečo im podobné, mali by sa umiestniť na uhlopriečku. Jednak sa do obrázku zmestia ďalšie, ale tiež využijú celú plochu obrázku a pôsobí kompozične omnoho prirodzenejšie. Cesty, ploty atď. sú tak omnoho pôsobivejšie uhlopriečne ako vodorovne či zvisle. Zvlášť efektní je esovitá krivka cez diagonálu. Dáva pocit priestoru, hĺbky a rytmu. Pamätajte ale, že esovitá krivka nesmie nikdy opustiť záber či sa dotknúť okraje!
V Európe sme naučení čítať zľava doprava, a tak o niečo prirodzenejšie pôsobí obrázok, ktorý sa tiež číta zľava doprava. U obrázkov, kde zaručene nie sú žiadne prvky stranovo jednoznačné (nápisy, značky atď.), ide i obrázok v PC stranovo prevrátiť tak, aby pôsobili lepšie. Ale aj čítanie obrázkov sprava doľava nie je ale chybou.
Diagonálne vedená línia je mocným prvkom fotografie. Jednak vyjadruje perspektívu a priestora a vedie oko k prípadnému hlavnému objektu.
Veľmi silne a efektívne tiež pôsobí úmyselné zbiehanie línií, ktoré jednak dovedie oko k hlavnému objektu a jednak dávajú fotografii opäť priestor a hĺbku. Obľúbeným námetom zbiehanie línií sú napr. diaľnice, cesty alebo koľaje.
5. Sústreďte pozornosť, izolujte hlavný objekt
Oko má podivný zvyk blúdiť po fotografii a hľadať na nej všetko čo priťahuje pozornosť. Je vcelku logické, že to čo priťahuje pozornosť najviac by mal byť hlavný objekt fotografie. Preto je toľko užitočne uvažovať v pojmoch hlavného objektu a jeho pozadia! Na scéne je preto veľmi užitočné si ujasniť čo je hlavným objektom záujmu, prečo a ako ho chcete vyjadriť. Viete čo je hlavný objekt, môžete premýšľať o tom, ako na ňom upútať pozornosť. Nástroj sú kompozície obrázku, línie a krivky, kontrast, hĺbka ostrosti atď.
Príkladom sústredenia pozornosti môžu byť reklamné fotografie. V drvivej väčšine prípadov je logicky sústredená pozornosť na to, čo je propagované s využitím všetkých možných a vhodných nástrojov.
V budúcom čísle si povieme podrobne o pravidlách kontrastu a hĺbke ostrosti.
Pôvodný článok z www.digimanie.cz
Do slovenčiny preložil Peter Kiska
