Tak čo vám poviem o Florencii. 
Prvé čo vás prekvapí nie je krása mesta, ale riešenie parkingu. 
Radšej 10x lietadlom, ako raz autom. Ale nakoniec sme obišli dobre, keď poviete, že ste tu nie v hoteli, ale na private, tak vás to stojí 20 eur na deň, namiesto 35 eur. Toto nám vyšlo. Ináč super veľa zážitkov.. veď rozpíšem, sadkajte si a čítajte, ak vás to baví.
Výhľadom začneme, lebo takto zhora je to očarujúce, silné a motivujúce. A samozrejme krásne gýčové. 
„Svojka“ musí byť, aby ste nám verili. Toť sme pred dómom Santa Maria del Fiore – ktorý je šokujúco krásny zvonku, ale tak chudobný zvnútra, až nás to prekvapilo. Že čóooo? My zvyknutí na barokové gýčiky u nás doma a toto také nič. Vstup je zadarmo, ale musíte si vystáť radu. My sme čakali tak 5 minút, ale čo tí turisti v lete???! Ani za svet.
Takéto kreatívnosti tu nájdete. všade bicykle, manažéri na bikoch, babky na bikoch, dedkovia na bikoch.. skútre, chaos, parááááda. A všetci ohľaduplní, dáte blinker, každý vás pustí.. máme sa čo učiť.
Výhľad z Palazzo Vechio, z obývačky rodu Medici. Cítili sme sa ako oni – „všechny si vás koupím“.. ale iba chvíľu, potom sme zišli dole medzi pracujúcu triedu, hahááááá.
Toto je kapitola sama o sebe, strávili sme tu 10 minút, pofotené to máme z každej strany – lebo toto sú tie čarovné strechy zblízka!!! chápete ako to drží? Lebo ja nie.. bolo to len tak položené! Len taaaak ledabolo… dovi
… výhľad z nášho okna.. dôkaz, že len tak.. fakt, nekecám
Ponte Vechcio – slávny „domčekový most“ a jediný most, ktorý za 2. Svetovej vojny nezbombardovali nemci. Hovorí sa, že tento most osobne ušetril pán Hitler, nakoľko mal na neho krásne spomienky. Tak mu teda ďakujeme, slúži mu to ku cti. A dozvedeli sme sa, že tu najprv predávali svoje zboží mäsiari, až kým ich Medici neposlal preč a vymenil ich za zlatníkov.
V noci tu neboli turisti a očarilo nás to viac, takže naše fotky sú nočné.
Zavreté krámky a zopár domácich, ktorí cez tento most dokonca aj vedeli prejsť, nie ako cez deň.
Palazzo Vecchio – Mediciovci si z obrazov robili aj stropy. Aj v komôrkach boli obrazy na strope, aj v šatníkoch, fakt už len na wc-kach chýbali. Tento strop na fotke vytvoril Giorgio Vasari, mal čo robiť, stihol to za dva roky aby sa v tejto sále mohla konať svadba jedného z Mediciovcov.
Trošku detail na maľovku.
A highlight nášho dňa – Cimitero delle Porte Sante na kopci nad Florenciou, mestečko z mramoru, šokujúce a pre nás tak iné, so škótskymi cintorínmi jednoznačne vedie.
Takéto? Akože čoooo? Celé biele, slniečko tam rozohralo šachy.. a hore ten akoby hrad duchov, no neviem opísať. Čudne krásne.
A toto nás dostalo. V životnej veľkosti.. stáli sme a nechápali… ona umrela v roku 1944 a on o rok neskôr. Ona mala 19 a on 22 rokov. A tým, že tam zostali tieto sochy a že sú tak kráasne, asi zostali v srdciach všetkých turistov za posledných 80 rokov a ešte dlho zostanú…
Prešli sme rekordných 24 160 krokov vraj a tak to aj cítime. Nemám čo dodať.
Čudné značky tu majú, alebo vtipní ľudia tu žijú.
srdiečkooooo – tam choď, nájdeš lásku
Pááááááá
