Font Size

Cpanel

Cesta ku kvalitnej fotografii - 2. časť

V minulej časti sme popísali prvé dôležité pravidlo o maximálnej jednoduchosti fotografie vo vzťahu k jej veľkosti. Teraz budeme pokračovať ďalšími pravidlami:

 

 

 

 2.  Choďte bližšie!

 

Častý problém fotografie je, že hlavný objekt je obkolesený zbytočne veľkou plochou pozadia a tým pádom zaniká. S ohľadom na fakt, že fotografia bude omnoho menšia než reálna scéna, odporúčanie znie skôr tesnejšie orezanie a bližšie pohľady. Zachytíte tak omnoho viac emócií a detailov a súčasne sa zbavíte nepotrebného pozadia a okolia obrázku. Vždy teda pozorne zvažujte čo v obrázku musí byť a čo už nie!

 

Na tomto obrázku je zbytočne veľa mora

 Na tomto obrázku je zbytočne veľa mora a športovec je vďaka tomu príliš malý. Najviac v obrázku „prekáža“ náhodný plavec

a dáva tak tušiť, že je to fotené blízko brehu.

 
O čo dynamickejšie a akčnejšie pôsobí tesné orezanie
O čo dynamickejšie a akčnejšie pôsobí tesné orezanie, kde sme sa zbavili aj plavca.

 

Tesnejšieho orezania docielite buď to kratšou snímacou vzdialenosťou (priblížením sa k objektu), alebo použitie dlhšieho ohniska objektívu. Nie je to však to isté! Zatiaľ čo kratšia snímacia vzdialenosť pri súčasnom použití širokouhlého ohniska vedie skôr k reportážnej fotografi, kedy hlavný objekt či postava je zasadená do širokého prostredia kde sa nachádza (časté a nádherné snímky v National Geographic), tak použitie teleobjektívu a dlhšiu snímaciu vzdialenosť obvykle vedie k vystrihnutiu a izolovaniu hlavného objektu z pozadia.

 

Použitie širokouhlého ohniska Použitie širokouhlého ohniska a veľmi krátkej snímacej vzdialenosti (cca 1 meter) zasadí postavy do prostredia, kde sa nachádzajú.

Chce to ale odvahu ísť priamo do deja. 

 

Postavy celkom izolované od prostredia 

 Na tomto obrázku odfotografovaného teleobjektívom 200mm sú postavy celkom izolované od prostredia a dá sa len tušiť,

že to bolo fotografované vonku. Snímacia vzdialenosť bola ale pohodlných cca 10 metrov.

 

Zmena snímacej vzdialenosti tiež dramaticky mení vzájomné vzťahy a relatívne veľkosti blízkych a vzdialených predmetov a tým dramaticky mení perspektívu. Posledný rozdiel je v hĺbke ostrosti, ktorá je u širokouhlých záberov zblízka výrazne väčšia, ako pri záberoch teleobjektívov.

 

 

3.  Uvažujte v pojmoch „popredie a pozadie“, vyjadrite priestor

 

Fotografia nemá na rozdiel od reálneho sveta tretí rozmer, a tak nedokáže zobraziť verne priestor. Preto je potreba priestorovosti scény a predmetov v nej nejako výrazovo pomôcť.  Najlepšie to zariadi výrazné popredie vo vzťahu k pozadiu, kde popredie dá fotografii meradlo, zmysel pre vzdialenosť a priestor. To je typické napríklad pre krajiny snímané širokouhlými objektívmi. Vhodný zaujímavý a výrazný predmet (kamene, korene, kvety, auto, stavba atď.) v popredí dá obrázku priestor a rozohreje príjemnou predohru pre pozadie.

Často preto po nájdení pekného pozadia (západ slnka, mraky, hory) je práve hľadanie vhodného popredia tým hlavným orieškom krajinára! A tak sa hovorí, že pekná fotografia krajiny chce proste „vychodiť“.

Pri takých záberoch s popredím a pozadím budete potrebovať maximálnu hĺbku ostrosti a preto sa často zaostrujte na tzv. hyperfokálnu vzdialenosť. Pri komponovaní popredia a pozadia tiež dodržujte pravidlo tretín, pravidlo diagonál či línií uvedené ďalej.

 
Zmena snímacej vzdialenosti tiež dramaticky mení vzájomné vzťahy
Výrazné popredie na tomto obrázku vytvoril starý suchý strom kontrastujúci so zelenými pláňami a mraky.

 

V súvislosti s popredím a pozadím sa často stretnete i s termínom „obrazové plány“ alebo tiež  vrstvená kompozícia. Nie je to nič iného ako popredie a pozadie s tým, že na niektorých fotografiách býva i stredný plán medzi popredím a pozadím. Obrázky, ktoré majú popredie, stredný plán a pozadie pôsobí obvykle ešte plastickejšie ako obrázky iba s popredím a pozadím.

 
Rozdelenie scény na obrazové plány umožňuje uvažovať i o strednom pláne
Rozdelenie scény na obrazové plány umožňuje uvažovať i o strednom pláne, ktorý ďalej umocňuje priestorový efekt fotografie.

 

Silný priestorový efekt má i vďaka nízkej hĺbke ostrosti rozostreté pozadie. Hlavný objekt potom priamo vystupuje z fotografie a nikto nie je na pochybách o priestorových vzťahoch jednotlivých prvkov obrazu.

 

 

4. Diagonály, línie a krivky

 

Veľa fotografov  ani netuší, že má v ruke nástroj, ktorý dokáže nenásilnou formou a celkom prirodzene viesť oko záberom. Týmto nástrojom sú práve diagonály, línie či krivky. Pokiaľ využijete tohoto nástroja, tak oko celkom samovoľne a prirodzene sleduje Vami  navrhnuté línie a umožňuje  Vám tým riadiť smer a spôsob čítania fotografie.

Pokiaľ sú v obraze priamky či niečo im podobné, mali by sa umiestniť na uhlopriečku. Jednak sa do obrázku zmestia ďalšie, ale tiež využijú celú plochu obrázku a pôsobí kompozične omnoho prirodzenejšie. Cesty, ploty atď. sú tak omnoho pôsobivejšie uhlopriečne ako vodorovne  či zvisle. Zvlášť efektní je esovitá krivka cez diagonálu. Dáva pocit priestoru, hĺbky a rytmu. Pamätajte ale, že esovitá krivka nesmie nikdy opustiť záber či sa dotknúť okraje!

V Európe sme zvyknutý čítať  zľava doprava, a tak o niečo prirodzenejšie pôsobí obrázok, ktorý sa tiež číta zľava  doprava. U obrázkov, kde zaručene nie sú žiadne prvky stranovo jednoznačné (nápisy, značky atď.), ide i obrázok v PC stranovo prevrátiť tak, aby pôsobili lepšie. I čítanie obrázkov  sprava doľava nie je ale chybou.

 

Diagonálne vedená línia je mocným prvkom fotografie

Diagonálne vedená línia je mocným prvkom fotografie. Jednak vyjadruje perspektívu a priestor a jednak vedie oko

záberom k prípadnému hlavnému objektu.

 

Veľmi silne a efektívne tiež pôsobí úmyselné zbiehanie línií, ktoré jednak dovedie oko k hlavnému objektu a jednak dávajú fotografii opäť priestor a hĺbku. Obľúbeným námetom  zbiehanie línií sú napr. diaľnice, cesty alebo koľaje.

 

 

5.  Sústreďte pozornosť, izolujte hlavný objekt

 

Oko má podivný zvyk blúdiť po fotografii a hľadať na nej všetko čo priťahuje pozornosť. Je vcelku logické, že to čo priťahuje pozornosť najviac by mal byť hlavný objekt fotografie. Preto je toľko užitočne uvažovať v pojmoch hlavného objektu a jeho pozadia! Na scéne je preto veľmi užitočné si ujasniť čo je hlavným objektom záujmu, prečo a ako ho chcete vyjadriť. Viete čo je hlavný objekt, môžete premýšľať o tom, ako na ňom upútať pozornosť. Nástroj sú kompozície obrázku, línie a krivky, kontrast, hĺbka ostrosti atď.

 
K oddeleniu hlavných objektov bol použitý farebný a tonálny kontrast
 Pri fotografovaní tohto obrázka bol k oddeleniu hlavných objektov použitý farebný a tonálny kontrast. Tonálny kontrast sa prejaví

u farebnej i čiernobielej fotografie, pokým farebný kontrast sa prejaví len u fotografie farebnej.

 

Príkladom sústredenia pozornosti môžu byť reklamné fotografie. V drvivej väčšine prípadov je logicky sústredená pozornosť na to, čo je propagované s využitím všetkých možných a vhodných nástrojov.

 

V budúcom čísle si povieme podrobne o pravidlách kontrastu a hĺbke ostrosti.

 

 

Pôvodný článok z www.digimanie.cz

Do slovenčiny preložil Peter Kiska

 

 

 

Nachádzaš sa tu: Home Blog Škola fotografovania Cesta ku kvalitnej fotografii - 2. časť

 

           

 

 Created by Linda K. Bohušová & Webdesign by Joomlart.com 2014 © copyright

 

Visitor counter, Heat Map, Conversion tracking, Search Rank